Očkovanie.org

Autizmus

a jeho vznik, príčiny, súvislosti s očkovaním.

V roku 1943 známy detský psychiater Leo Kanner popísal svoje pozorovanie jedenástich prípadov detí s novou mentálnou poruchou. Všimol si, že “daný stav sa výrazne a jedinečne odlišuje od všetkého doteraz popísaného..."
Toto ochorenie sa neskôr stalo známe ako autizmus.

Čo je autizmus?
Autizmus (často označovaný ako autistická porucha, detská porucha integrácie, detská dezintegračná porucha, alebo výrazná, pervazívna, vývinová porucha) predstavuje komplexnú vývinovú poruchu – neurologickú poruchu, ktorá postihuje funkcie mozgu. Tento stav sa zväčša objavuje v prvých troch rokoch života, teda v ranom detstve, charakteristickou sociálnou a mentálnou zaostalosťou. Hoci závažnosť ochorenia je u každého dieťaťa rôzna, existujú tu určité spoločné príznaky: neprimerané verbálne a sociálne prejavy, nedostatočné rečové schopnosti, opakovanie slov, bizarné a opakujúce sa vzory správania, nekontrolované pohyby hlavou, záchvaty spojené s vykrikovaním, mimovoľné pohyby ramien, malý až žiadny záujem o ľudský kontakt, neodpovedanie rodičom a iným ľuďom, extrémny odpor aj k malým zmenám v domácom prostredí, sebapoškodzujúce sklony, precitlivelosť na zmyslové podnety, neschopnosť postarať sa o seba samého.

Čo je príčinou autizmu?
Keď sa v roku 1940 začali objavovať prvé prípady autizmu, vedci boli zmätení vysokým výskytom autistických detí, ktoré sa rodili v rodinách s vyšším vzdelaním. Až vyše 90% rodičov boli vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Takmer tri štvrtiny otcov a polovica matiek absolvovali univerzitné štúdium, mnohí z nich mali profesionálnu kariéru. Vedci sa u tejto skupiny neúspešne pokúšali nájsť spojitosť autizmu s genetickými faktormi.

Medzitým, psychiatri, netušiaci o neurologickej príčine ochorenia, hľadali psychologické vysvetlenia. Matky boli často obviňované, že deťom neposkytujú dostatočne vhodné rodinné prostredie, čím sa vysvetľovali príčiny vzniku tejto choroby.

Hoci dnes už vedci od týchto názorov ustúpili, stále nepoznajú adekvátne vysvetlenie. Hoci sa autizmus spája s neurologickými a biologickými odlišnosťami v mozgu a genetickými faktormi, ktoré v procese ochorenia zohrávajú svoju úlohu, doteraz nebola identifikovaná žiadna jednoznačná príčina. Objavili sa úvahy, či zavedenie nových vakcín v čase dramatického nárastu počtu postihnutých detí, nemôže byť vysvetlením tohto medicínskeho problému.

Ako často sa autizmus vyskytuje?
Podľa niektorých vedcov, ktorí sa zaoberali Kannerovými tvrdeniami, bol autizmus pred rokom 1943 veľmi zriedkavým ochorením. V roku 1966 uskutočnili britskí vedci prvú epidemiologickú štúdiu o autizme a zistili, že jeho výskyt sa potvrdzuje u štyroch až piatich detí z 10 000. V roku 1997 Centrá pre prevenciu a dohľad nad ochoreniami oznámili (Centers for Disease Control and Prevention), že autizmom je postihnuté už jedno dieťa z 500 (20 z 10 000). V súčasnosti je už autizmus pomerne rozšíreným ochorením, kedy v niektorých oblastiach je postihnuté každé 150-te dieťa (66,6 z 10 000).

Autizmus a vakcína proti čiernemu kašľu
Prvé prípady autizmu sa v USA objavili v krátkom čase po dostupnosti vakcíny proti čiernemu kašľu. Keď bola spoločnosti predstavená nová vakcína proti čiernemu kašľu ( v neskorých 30.rokoch ), iba solventní a vzdelaní rodičia, ktorí chceli pre svoje deti len to najlepšie, boli v pozícii, keď si mohli dovoliť súkromného lekára, a najnovšie medicínske výdobytky. (Spomeňte si na to, ako si vedci lámali hlavu nad vysokým výskytom autistických detí práve u vzdelaných a lepšie situovaných rodín.) Avšak v 60. a 70. rokoch to už boli rodičia po celej krajine, zo všetkých vzdelanostných a finančných pomerov, ktorí hľadali pomoc pre svoje choré autistické deti. Sociálno-ekonomické rozdiely sa v tomto období začali vytrácať. Dnes už autizmus postihuje všetky sociálne a etnické skupiny obyvateľstva bez rozdielu.

Vedci opäť stáli pred záhadou. Mnohí jednoducho skonštatovali, že predchádzajúce štúdie, ktoré našli súvislosť medzi autizmom detí a úrovňou vzdelania ich rodičov, boli chybné. Napriek tomu existuje vysvetlenie. V 40. a 50. rokoch vo verejných zdravotných centrách neexistovalo bezplatné očkovanie. Povinná vakcinácia bola v tom čase ešte len na obzore. Až s nástupom plošných vakcinačných programov získali rodičia z rôznych socioekonomických pomerov prístup k vakcínam. Zvyšujúci sa počet detí postihnutých autistickými poruchami rástol priamo úmerne s rastúcou mierou povinného očkovania v tom istom období. Vo všetkých typoch rodín sa začali objavovať autistické deti, a to v takých počtoch, aké si vedci dovtedy vôbec nepredpokladali.

Podobné korelácie medzi autizmom a vakcináciou boli zistené aj v iných krajinách. V čase, keď sa skončila druhá svetová vojna a USA obsadili Japonsko, bol v Japonsku zavedený program vakcinácie. V roku 1952 bolo diagnostikované prvé japonské autistické dieťa. Následne boli hlásené stovky nových prípadov autizmu u japonských detí.

V 50.rokoch sa v Európe začala propagovať nová vakcína proti čiernemu kašľu a prvé prípady autizmu sa začali objavovať práve v tomto období. V Anglicku však vakcína nebola podporovaná v takej vysokej miere - až do neskorých 50.rokov. Krátko nato bola v roku 1962 zriadená Národná spoločnosť pre autistické deti vo Veľkej Británii.

Autizmus a MMR vakcína
V 80. a 90. rokoch bol opäť zaznamenaný nárast počtu prípadov autizmu. Kalifornské Ministerstvo zdravotníctva prešetrovalo počet ľudí postihnutých autizmom, ktorí čerpajú prostriedky z fondov určených pre pomoc ľuďom s vývojovými poruchami. V období 1987 – 1998 objem čerpaných prostriedkov narastal a celkovo za toto obdobie vzrástol až o 273%. Za rovnaké obdobie však čerpanie zdrojov súvisiacich s inými (neautistickými) vývinovými poruchami vzrástlo len o približne 50%.

Ministerstvo vzdelávania USA zaznamenalo ešte dramatickejší nárast: za obdobie 1991-1997 vzrástol počet autistických detí vyžadujúcich si špeciálny výučbový prístup až o 556%. V skutočnosti, posledné štatistiky z Ministerstva vzdelávania poukazujú na nárast výskytu autizmu vo všetkých štátoch USA. Ostatné krajiny zaznamenali podobný nárast. Výskumníci zaoberajúci sa autizmom však tento nárast neprisudzujú zdokonaleným diagnostickým metódam, ani rozšíreniu diagnostických kategórií. Niektorí analytici poukazujú na súvislosť s vakcináciou, najmä MMR vakcínou, ktorá bola v tom čase zavedená a agresívne propagovaná. Štatistiky ukazujú, že s nárastom počtu povinných vakcín prudko stúpa aj počet prípadov autizmu.

Súčasné zistenia týkajúce sa súvislosti autizmu a vakcinácie
V roku 1995, Dr. James Oleske, detský imunológ, testoval autistické dieťa, domnievajúc sa, že bolo poškodené MMR vakcínou, a zistil u neho trikrát vyššiu úroveň protilátok proti osýpkam ako je bežné. Keď vo svojom výskume pokračoval, rovnakú situáciu zistil aj u ďalších autistických pacientov. Výsledky jeho výskumu boli prezentované na konferencii Medzinárodného inštitútu zdravia (National Institutes of Health).

V roku 1996, Dr. Hugh Fudenberg, riaditeľ NeuroImmuno Therapeutics Research Foundation v Spartanburgu, Južná Karolína, publikoval pilotnú štúdiu o prudkom náraste detského autizmu a zistil, že u 75 percent jeho pacientov sa prejavili počiatočné symptómy už počas prvého týždňa po vakcinácii.

V tom istom roku, Dr. Sudhir Gupta, svetovo uznávaný imunológ taktiež zaznamenal súvislosť medzi nástupom autistických príznakov a vakcináciou, obzvlášť MMR. Svoje závery prezentoval na konferencii Defeat Autism Now! (Porazme autizmus!) v Chicagu v júni 1996. Dr. Bernard Rimland, riaditeľ medzinárodne uznávaného Inštitútu pre výskum autizmu (Autism Research Institute), taktiež vystúpil na konferencii v Chicagu na tému autizmu. Verejne vyhlásil, že je presvedčený o tom, že hlavnou príčinou súčasnej epidémie autizmu je fanatický program vakcinácie detí.

V roku 1998, Lancet publikoval štúdiu Dr. Andrew Wakefielda, ktorá sa stala míľnikom, ktorý spája nárast prípadov autizmu s MMR vakcínou. Wakefield so svojím tímom svetových odborníkov skúmali predtým normálne deti, ktoré po zaočkovaní trpeli na črevné abnormality a regresívne vývinové poruchy zahŕňajúce straty získaných schopností. V mnohých prípadoch, “nástup symptómov nastal po očkovaní proti osýpkam, mumpsu, a ružienke." Ďalej, "podobnosť črevných patologických zmien a skutočnosť, že predchádzajúce štúdie zistili u detí s autizmom črevné poruchy, naznačuje, že medzi nimi existuje spojitosť a poukazuje na príznačný chorobný proces“. Zistenia Dr. Wakefielda boli potvrdené aj štúdiou K. Kawashimu.

Od roku 1999 do 2002, Dr. F. E. Yazbak publikoval výsledky svojho výskumu dokazujúce štatisticky významnú súvislosť medzi ženami, ktoré boli krátko pred, počas alebo krátko po tehotenstve preočkované MMR, osýpkami alebo ružienkou (zvyčajne z toho dôvodu, že po prvom zaočkovaní neprodukovali v dostatočnom množstve ochranné protilátky), a pravdepodobnosťou, že ich deti budú postihnuté autistickou poruchou. Výskumom 60 žien, ktorým bola podaná MMR vakcína alebo vakcína proti ružienke v popôrodnom období (krátko po pôrode a často počas dojčenia), zistil, že 45 žien (75 percent) malo deti s potvrdeným spektrom autistickej poruchy a 14 žien (23 percent) malo deti s autistickým správaním, ADD/ADHD, alebo inými závažnými zdravotnými či vývinovými poruchami.

V ďalšej nedávnej Yazbakovej štúdii, 17 z 18 matiek (94 percent), ktorým bola podaná živá vírusová vakcína tesne pred alebo po počatí, malo deti s autistickou poruchou. Avšak na rozdiel od detí v postnatálnej skupine, ktorých autistické symptómy sa prejavili až po zaočkovaní MMR vakcínou v druhom roku života (neskorý nástup autizmu), deťom matiek s vakcínou podanou v období počatia sa prejavili symptómy krátko po narodení (skorý nástup autizmu). Navyše, aj po preočkovaní u niektorých matiek stále nedošlo k tvorbe aktívnych protilátok alebo sa u nich vyskytli ťažkosti imunitného, endokrinného alebo pôrodného charakteru. Autor došiel k záveru že “spojitosť autizmus/vakcinácia existuje” a že “v súčasnosti vykonávaná popôrodná vakcinácia proti ružienke by mala byť zastavená a kompletne prehodnotená”. Tiež usudzuje, že “je nevyhnutné preveriť imunitné príčiny autizmu na rozsiahlych nepredpojatých výskumoch”.