Je medicína na takej vysokej úrovni, aby mohla rozhodovať o nás bez nás?
Sú zodpovedné autority skutočne zodpovedné?
Tetanová vakcína a škandál s kontrolou pôrodnosti
alebo odvrátená strana Svetovej Zdravotníckej Organizácie.
Už v polovici sedemdesiatych rokov začali vedci spolupracujúci so Svetovou Zdravotníckou Organizáciou (WHO) pracovať na vývoji antikoncepčnej vakcíny. Ďalší vývoj tohto projektu je zdokumentovaný v niekoľkých štúdiách z 80-tych a 90-ych rokov.
"Observations on the antigenicity and clinical effects of a candidate antipregnancy vaccine: B-subunit of human chorionic gonadotropin linked to tetanus toxoid." Fertility and Sterility (október 1980), str. 328-335.
"Phase 1 clinical trials of a World Health Organization birth control vaccine," Lancet (June 11, 1988), str. 1295-1298
"Vaccines for fertility regulation," Research in Human Reproduction, Biennial Report: 1986-1987, (Geneva: Who Special Programme of Research, Development and Research Training in Human Reproduction, 1988); Chapter 11, str. 177-198
"Anti-hCG vaccines are in clinical trials." Scandinavian Journal of Immunology, 1992;36:123-126
Kľúčom k vytvoreniu antikoncepčnej vakcíny bol poznatok, že v ranom štádiu tehotenstva produkuje ženské telo špeciálny hCG hormón (ľudský chorionický gonadotropín), ktorý zabraňuje menštruácii a imunologicky pripravuje maternicu na prijatie plodu. Vedci došli k záveru, že ak by sa v tele ženy podarilo vytvoriť voči hCG hormónu protilátky, proces oplodnenia by bol neúplný a tehotenstvo by bolo spontánne prerušené.
Avšak za normálnych okolností imunitný systém organizmu nenapáda prirodzene sa vyskytujúce látky, teda ani hCG hormón, ktorý je produkovaný počas tehotenstva. Telo musí byť teda oklamané tak, aby hCG hormón vnímalo ako cudziu látku. Na dosiahnutie tohto cieľa vedci spojili hCG s „nosičom“ – tetanovým toxoidom. Vakcína tetanového toxoidu s „prilepeným“ hCG oklame telo tým, že ho zvedie k tvorbe dvoch typov protilátok: jeden typ proti tetanu a druhý proti hCG.
"Abortifacient vaccines loom as new threat." HLI Reports (Gaithersburg, MD: Human Life International, November 1993), str. 1-2.
Novorodenecký tetanus
V roku 1991, s novou vakcínou v rukách, WHO oznámila svoj plán „eliminovať novorodenecký tetanus“ do roku 1995. Priebeh a príznaky novorodeneckého tetanusu sú zadefinované následovne: plač počas prvých dvoch dní života s normálnym kojením; prepuknutie choroby medzi 3. a 28. dňom života, neschopnosť satia materského mlieka nasledovaná stuhnutosťou a/alebo svalovými kŕčmi. Viac ako polovicu všetkých prípadov tetanu na svete predstavuje práve novorodenecký tetanus.
Novorodenecký tetanus sa v rozvinutých krajinách vyskytuje len veľmi zriedkavo. Najväčší problém predstavuje v krajinách tretieho sveta, pretože je spájaný s nedostatočnou hygienou pri pôrode. Neumyté ruky, nesterilizované pôrodné nástroje, nesterilizovaný nôž na oddelenie pupočnej šnúry môžu viesť k infekcii.
Svetová Zdravotnícka Organizácia započala svoju vakcinačnú kampaň proti „novorodeneckému tetanu“ na Filipínach, v Mexiku a Nikaragui. Ako sa to pri očkovacích kampaniach tradične zvykne robiť, hrozba novorodeneckého tetanu bola nafúknutá do obludných rozmerov. Napríklad na Filipínach sa verejne tvrdilo, že každý deň umrie na následky tetanu 25 bábätiek, hoci filipínske štatistiky potvrdzovali len nízky počet prípadov - menej ako 200 prípadov ročne (oproti uvádzaných 9125 prípadov ročne).
Milióny žien v plodnom veku (medzi 15-tym a 45-tym rokom života) bolo zaočkovaných tetanovou vakcínou. Dostali niekoľkonásobné dávky injekcií – tri počas troch mesiacov nasledované ďalšími dvoma dodatočnými dávkami. Týmto ženám bolo povedané, že vakcína ochráni ich deti pred novorodeneckým tetanom. Žiadna zo žien nemala ani tušenia, že za vakcináciou bola skrytá tajná agenda.
Tu je potrebné poznamenať, že už samotný vysoký počet preočkovaní v takej krátkej dobe je podozrivý. Oficiálne totiž tetanová vakcína poskytuje ochranu po dobu desiatich rokov (po jednom zaočkovaní).
WHO. "Vaccines, immunization and biologicals—Tetanus toxoid controversy, Philippines." WHO International
Ľudské pokusné králiky
V roku 1995, medzinárodná organizácia za ľudské práva a život s názvom Human Life International (HLI) začala mať ohľadne vakcinačnej kampane WHO pochybnosti. Filipínska pobočka HLI získala ampulky vakcíny, ktoré nechala otestovať v nezávislom laboratóriu. Výsledky testov preukázali prítomnosť hCG. Podľa HLI boli „milióny žien nevedome zaočkované vakcínami proti plodnosti, pod nálepkou očkovania proti tetanu.“
Tento spor vyústil na Filipínach do súdneho zákazu používania vakcíny. V súdnom návrhu bolo uvedené, že „tetanová vakcína podávaná ženám v plodnom veku bola pozitívne testovaná na ľudský chorionický gonadotropín (hCG), ktorého prítomnosť v tetanovom toxoide je neodôvodnená. Podľa laboratórnych analýz prevedených v Nuclear Department of the Makati Medical Center ide o látku vyvolávajúcu potrat.“
Keď HLI prvýkrát zverejnila, že tetanová vakcína bola upravená hormónmi ovplyvňujúcimi plodnosť, WHO a filipínske ministerstvo zdravotníctva (DOH) okamžite popreli, že by vakcína obsahovala hCG. Keď boli konfrontovaní s laboratórnymi výsledkami, WHO a DOH tvrdili, že výsledky boli nejakým spôsobom zmanipulované, pretože testy iniciovala HLI. Následne boli nové vzorky tetanovej vakcíny filipínskym ministerstvom zdravotníctva poskytnuté medicínskemu centru St. Luke’s Medical Center v Manile – a vo všetkých testovaných vzorkách vakcíny bol prítomný hCG hormón.
Keď došlo ku konfrontácii s novými dôkazmi, WHO prešla od úplného popierania k tvrdeniu, že množstvo hCG vo vakcíne je „nepatrné.“ Ďalšie vzorky boli testované v americkom National Institutes of Health so záverom, že množstvo hCG hormónu vo vakcíne je „zanedbateľné“. Autority potom tvrdili, že zjavná prítomnosť hCG hormónu bola spôsobená inými substanciami vo vakcíne, ktoré nejakým spôsobom zmiatli a oklamali laboratórne testy, ktoré mali potom viesť „k chybnému potvrdeniu“ prítomnosti hormónu. Avšak nové testy zamerané na prítomnosť hCG v sére krvi preukázali, že 26 z 30 testovaných filipínskych žien, ktoré boli očkované tetanovou vakcínou, malo vysokú hladinu hCG protilátok. Tým odpadli nikam nevedúce diskusie o tom, či množstvo hCG hormónu vo vakcíne bolo alebo nebolo "zanedbateľné". Ak by totiž vakcína hCG hormón neobsahovala, alebo ho obsahovala len v zanedbateľnom množstve, u žien by sa protilátky voči hCG hormónu, podľa súčasných vedeckých poznatkov, vôbec nemohli vytvoriť.
Podľa Mary Pilar Verzosa, mníšky, ktorá viedla filipínsku pobočku HLI, a ktorá prvá poukázala na problém vakcína vs. hCG hormón, u zaočkovaných žien sa vyskytli „ťažkosti so zapálenými ramenami, potraty alebo predčasné pôrody alebo dokonca postihnuté deti.“
Mnohé zo zaočkovaných žien mali s touto vakcínou bolestné skúsenosti a sú presvedčené, že spôsobuje závažné vedľajšie reakcie a neželané potraty. Jedna filipínska žena, zbavená všetkých ilúzii, bola ešte otvorenejšia, keď povedala: „Túto vakcínu podávajú, aby mohli kontrolovať našu populáciu."
Podľa Jamesa Millera, špeciálneho korešpondenta HLI, kolaborovalo s WHO niekoľko utajovaných organizácií vrátane Svetovej Banky, the Population Council, the Rockefeller Foundation a U.S. National Institutes of Health (NIH).
NIH bol dodávateľom hCG hormónu v niektorých antikoncepčných experimentoch. Navyše, vakcína nikdy nenadobudla oprávnenie na predaj a distribúciu. Zodpovední porušili niekoľko medzinárodne uznávaných práv a etických štandardov vrátane norimbergského zákona z roku 1947, ktorý zakazuje lekárske experimenty na ľuďoch bez ich vedomia a súhlasu. HLI požiadalo o vyšetrovanie Kongresom USA. Avšak do dnešného dňa nebolo uverejnené žiadne priznanie previnenia alebo ospravedlnenie. Ani hlavné médiá nepriniesli žiadne informácie o tejto nezákonnej, tajnej operácii.