Očkovanie.org

Tuberkulóza

vakcína, jej účinnosť, nežiadúce účinky.

Tuberkulóza je infekčné ochorenie, ktoré sa šíri kvapôčkovou infekciou. Zapríčiňujú ho mykobaktérie (najmä Mycobacterium tuberculosis), ktoré vnikajú do organizmu dýchacími cestami. Nákazu môžu šíriť iba osoby s aktívnou, nie latentnou, formou tuberkulózy.

Tuberkulóza najčastejšie postihuje pľúca (pľúcna tuberkulóza), ale môže tiež zasiahnuť centrálny nervový systém, lymfatický systém, kosti, kĺby alebo dokonca pokožku. Ochorenie sa nevyvinie u všetkých infikovaných osôb, ale len asi u jednej desatiny.

Prevažná väčšina prípadov tuberkulózy sa vyskytuje v rozvojových krajinách, vo vyspelých krajinách najmä u imigrantov z krajín s vysokým výskytom TBC. Rizikové faktory pre tuberkulózu sú rôzne: chudoba, nízka úroveň zdravotnej starostlivosti, život v preľudnených oblastiach, zvýšený stres, fajčenie (zvyšuje riziko 3x), gastrektómia (zvyšuje riziko 5x), styk s osobami s aktívnou TBC (zvyšuje riziko 5x). Ochranný účinok pred tuberkulózou má konzumácia mlieka, príjem vápnika a vitamínu D.

Vakcína proti tuberkulóze
Používa sa oslabená živá BCG vakcína (Bacille Calmette-Guérin) pripravená z baktérií Mycobacterium bovis.
Očkovanie proti tuberkulóze je na Slovensku povinné. Prvé očkovanie sa podáva v 4. deň života novorodenca a vo veku 11 rokov sa preočkúva.

Podľa nedávnych štúdií používanie BCG vakcíny znižuje výpovednú hodnotu tuberkulínového testu (test na prítomnosť TBC protilátok), keďže sa u pacientov zaočkovaných BCG vo zvýšenej miere môžu objaviť falošne pozitívne výsledky. To môže tiež naznačovať kompromitovaný imunitný systém.

Aká účinná je vakcína proti tuberkulóze?
Počas 60-tych rokov minulého storočia zorganizovala Svetová Zdravotnícka Organizácia terénny výskum v Indii (v provincii Madras, terajší Chennai) za účelom stanovenia účinnosti TBC vakcíny. Oblasť bola rozdelená do dvoch skupín pričom každá pozostávala z 375 000 ľudí. Jedna skupina bola zaočkovaná proti TBC, druhá (kontrolná skupina) zostala nezaočkovaná. Po 7 a pol roku (v roku 1971) bol tento výskum ukončený z “etických” dôvodov. Záver štúdie vyvolal medzi odborníkmi zdesenie: v zaočkovanej skupine sa totiž vyskytlo viac prípadov tuberkulózy než v skupine nezaočkovaných ľudí. Účinnosť vakcíny proti TBC bola 0%.

Tu je potrebné poznamenať, že mnohé stránky (napr. Wikipédia) nesprávne uvádzajú účinnosť vakcíny napr. v rozsahu 0 - 80%, čo vzbudzuje zdanie, že vakcína môže byť v niektorých prípadoch účinná, avšak nie je nám známa žiadna štúdia, kde by tieto výsledky vyšli ako štatisticky významné, čo v praxi znamená, že účinnosť vakcíny sa nepotvrdila.

Dnes sa píše rok 2008 (37 rokov po ukončení výskumu) a na Slovensku je táto vakcína stále zaradená medzi povinné očkovania. Novorodenci sú ňou očkovaní už v štvrtom dni svojho života!

Dôvod, prečo sa BCG vakcína v niektorých krajinách stále používa, zrejme vystihuje poznámka z článku uverejneného v roku 2004 v Indian Journal of Pediatrics, kde autor, S. Swaminathan, uvádza:

Inými slovami, zodpovedné autority, úplne v rozpore s vedeckými princípmi, dúfajú, že napriek nedostatkom dôkazov o účinnosti, vakcína predsa len "niečo urobí". A skutočne sa nemýlia, minimálne čo sa týka nežiadúcich účinkov vakcíny.

Aká bezpečná je BCG vakcína?
Podľa príbalového letáku vakcíny „BCG Vaccine SSI“ používanej na Slovensku, medzi závažné reakcie na vakcínu patria:

• Horúčka.
• Opuchy žliaz v podpazuší s priemerom väčším ako 1 cm.
• Mokvajúci vred v mieste vpichu injekcie.
• Bolesť hlavy.
• Zápal žliaz, niekedy s mokvavými vredmi, možné abscesy.
• Môže sa vyskytnúť bakteriálna infekcia z vakcíny. Infekcia sa môže rozšíriť do celého tela, vrátane kostí. Toto sa obyčajne nemôže stať u ľudí, ktorých zdravotný stav je dobrý. Táto infekcia sa musí liečiť.
• Môžu sa vyskytnúť závažné alergické reakcie, ako sčervenanie tváre a krku, opuch tváre, hrdla alebo šije, kožná vyrážka, dýchacie ťažkosti a kolaps.
• Medzi pacientmi, ktorým bola podaná vakcína sa vyskytla strata vedomia. Taktiež sa vyskytli záchvaty a kŕče.
• Predávkovanie zvyšuje riziko BCG infekcie v lymfatických uzlinách a môže viesť k vzniku veľkej jazvy.

Vzhľadom na skutočnosť, že BCG vakcína sa u nás podáva už na štvrtý deň po narodení, akékoľvek nežiadúce účinky majú na imunitný systém dieťaťa ťažký dopad. V tomto období života dieťaťa sa jeho imunitný systém ešte len vyvíja a vplyv vakcíny je úplne nepredvídateľný. V prípade nežiadúcich účinkov je často nutná liečba antibiotikami, kortikoidmi, nie zriedkavo aj operácia dieťaťa (napr. pri odstránení nadmerne zväčšených lymfatických uzlín). To sa len sotva dá považovať za prirodzený a priaznivý vstup do života.

Podľa nášho názoru sú takéto nežiadúce reakcie v tak ranom veku dieťaťa pri preventívnom opatrení úplne neprijateľné. Keď uvážime, že sa navyše jedná o neúčinné preventívne opatrenie, jeho povinné uplatňovanie je priam zločinné.