Očkovanie.org
Vaše zdravie. Vaša rodina. Vaša voľba.
Je medicína na takej vysokej úrovni, aby mohla rozhodovať o nás bez nás?
Sú zodpovedné autority skutočne zodpovedné?
Vakcíny sú bezpečné...
alebo mýty o očkovaní - časť prvá
Informovanosť širokej verejnosti o skutočnej povahe očkovania je veľmi nízka a nedostatočná. Toto povedomie je podporované ako lekármi, tak aj zastrešujúcimi inštitúciami, ako je napríklad Svetová Zdravotnícka Organizácia (SZO), na ktorú sa väčšina lekárov odvoláva. Agenda SZO je jednoznačne v prospech očkovania a na svojich oficiálnych stránkach sa snaží vyvracať akékoľvek pochybnosti ohľadne užitočnosti vakcinácie.
Z oficiálnej stránky SZO
„Vakcíny sú v skutočnosti veľmi bezpečné, napriek tomu, že mnohé antivakcinačné publikácie sa snažia poukázať na opak. Nežiaduce reakcie po očkovaní sú väčšinou nezávažné a dočasné, ako napríklad boľavé rameno alebo mierna horúčka. Vážnejšie nežiadúce reakcie nastávajú len zriedka (rádovo jeden výskyt na tisícky dávok až po jeden výskyt na milióny dávok) a niektoré sú také zriedkavé, že riziko nie je možné presne posúdiť. Ohľadne tvrdenia, že vakcíny spôsobujú smrť, opäť platí - tak nízky počet smrteľných prípadov môže byť hodnoverne prisúdených vakcínam, že takéto riziko je ťažké štatisticky posúdiť. Každý smrteľný prípad hlásený ministerstvu zdravotníctva je obyčajne podrobne prešetrený, za účelom zistenia, či skutočne súvisí s podaním vakcíny a ak áno, aká je skutočná príčina. Ak po dôkladnom šetrení existuje odôvodnené podozrenie, že ide o skutočnú súvislosť s vakcináciou, najčastejšie sa zistí, že ide o programovú chybu, ktorá nesúvisí s výrobou vakcíny.“
Už samotný fakt, že bezpečnosť vakcín je tak veľmi zdôrazňovaná, stojí za zamyslenie, či náhodou opak nie je pravdou. Obyčajne totiž o veciach, ktoré sú "veľmi bezpečné", nevznikajú pochybnosti takého druhu, že dajú vzniknúť opozícii, ktorá tvrdí presný opak. Koľkých ľudí ste počuli vážne vystupovať napríklad proti konzumácii jabĺk, čo je nepochybne aktivita, ktorú môžeme označiť za "veľmi bezpečnú"? O koľkých smrteľných prípadoch po konzumácii jabĺk ste už počuli? O koľkých závažných poškodeniach zdravia?
SZO tvrdí, že "vážnejšie nežiadúce reakcie nastávajú len zriedka". Keď vychádzame z ich definície vážnejších reakcií a ich štatistík, možno by sa s tým tvrdením dalo súhlasiť. Keď sa ale bližšie pozrieme na okolnosti, za akých tieto štatistiky vznikajú, nadobudneme celkom iný dojem. Pozrime sa bližšie, čo je potrebné k tomu, aby sa nežiadúca reakcia po očkovaní dostala do štatistík.
1. Prípad nežiadúcej reakcie po očkovaní musí byť najprv spozorovaný a v pozorovateľovi musí vzniknúť dojem, že sa jedná o možnú súvislosť s očkovaním. Už v tejto prvotnej fáze môžu mnohé reakcie po očkovaní prejsť bez povšimnutia, obzvlášť ak sa následky očkovania prejavia až po určitej dobe, kedy je súvislosť s absolvovanou vakcináciou spravidla už dávno zabudnutá.
2. Prípad musí byť ohlásený lekárovi, ktorý očkovanie vykonal. Pokiaľ sa nejedná o vyslovene do očí bijúci prípad, v tomto bode veľká väčšina lekárov prehlási, že súvislosť s očkovaním tam nie je a vec sa ďalej nerieši. Z povahy veci je zrejmé, že lekári sú výrazne motivovaní súvislosť s očkovaním popierať a príslušné výskumy skutočne potvrdzujú, že veľká väčšina reakcií po očkovaní (viac ako 90%) vôbec nie je hlásená, napriek tomu, že zákon túto povinnosť lekárovi ukladá.
Americká FDA odhaduje, že hlásených je len asi 10% prípadov. Podľa výskumu NVIC, "v New Yorku iba jeden zo štyridsiatich doktorov ohlasuje smrť alebo závažné poškodenie zdravia po očkovaní", čiže len 2,5%.
Údaje zo SR naznačujú podobné percento hlásených prípadov - náhodnou kontrolou zdravotných záznamov bolo zistené, že zo 181 zaznamenaných prípadov bolo hlásených len 6, čiže len 3,3%. Treba zdôrazniť, že takýmto spôsobom mohli byť zistené len prípady, kde reakcia po očkovaní bola uvedená v zdravotnom zázname, teda len tam, kde lekár súvislosť pripustil
.
Postvakcinačné reakcie hlásené v roku 2002 v Slovenskej republike
Lančová, J., Palová, K., Maťašová, A.: (Štátny fakultný zdravotný ústav Slovenskej republiky, Bratislava)
"V rámci kontroly očkovania, ktorú vykonali epidemiológovia štátnych zdravotných ústavov v Slovenskej republike k 31.8.2002 bolo zo zdravotných záznamov očkovancov zistených 181 postvakcinačných reakcií, pričom hlásených na ŠFZÚ SR v sledovanom období bolo iba 6 prípadov. Išlo o závažné nezvyčajné reakcie po očkovaní proti TBC, VHB, chrípke, tetanu, diftérii a pertusis.Z uvedeného vyplýva, že hlásenie závažných postvakcinačných reakcií je naďalej nedostatočné. Nezvyčajné reakcie v príčinnej súvislosti s očkovaním treba v súlade s vyhláškou MZ SR č.79/1997 Z.z. (príloha č. 2 a č. 3) osobitne hlásiť príslušnému ŠZÚ, ŠÚKL a na vedomie zaslať aj ŠFZÚ SR."
Napriek nízkemu percentu hlásených prípadov, do amerického systému VAERS (Vaccine Adverse Event Reporting System), kde sa zaznamenávajú prípady vážnych reakcií po očkovaní, každoročne pribudne viac ako 11 000 prípadov, z toho asi 1% (vyše 100) smrteľných. Najčastejšie smrteľné prípady sú spájané s DPT vakcínou .
Ohľadne údajov z VAERS
"Od roku 1990 je vo federálnom systéme VAERS každoročne zaznamenaných 12 000 až 14 000 prípadov hospitalizácií, poškodení zdravia a úmrtí nasledujúcich po očkovaní. Odhaduje sa ale, že iba 1 až 10 percent lekárov tieto prípady do VAERS hlásia. Celkový počet zdravotných problémov súvisiacich s očkovaním, ktoré sa v USA každý rok vyskytujú môže teda byť vyšší ako jeden milión prípadov."---Barbara Loe FisherNežiadúce reakcie a úmrtia po DPT vakcíne
"Z celkového počtu 54 072 hlásení nežiadúcich reakcií v 39-mesačnom období od júla 1990 do novembra 1993 sa 12 504 týkalo DPT vakcíny, pričom 471 prípadov bolo smrteľných."---Campaign Against Fraudulent Medical Research (CAFMR)Nežiadúce reakcie a úmrtia po vakcíne proti hepatitíde B
"Záznamy VAERS z obdobia od júla 1990 po október 1998, z celkového počtu 24 775 hlásení nežiadúcich reakcií po očkovaní proti hepatitíde B, ukazujú 439 smrteľných prípadov a 9 673 vážnych reakcií, ktoré zahŕňajú návštevy pohotovosti, hospitalizácie, invaliditu alebo smrť. Čiže viac ako tretina hlásení sa týkala vážnych reakcií. 17 497 z týchto hlásení sa týkalo samotnej vakcíny proti HEP B, zvyšok boli koktaily, kde bola HEP B podaná spolu s DPT, HIB, IPV, OPV, atď."---Písomné svedectvo Michaela Belkina pred americkým KongresomNežiadúce reakcie a úmrtia po MMR vakcíne
"V období od júla 1990 do apríla 1994 bolo v americkom systéme VAERS po MMR vakcinácii zaznamenaných 5 799 nežiadúcich reakcií. Z toho 3 063 vyžadovalo ošetrenie na pohotovosti, 616 hospitalizáciu, 309 sa nezotavilo, 54 zostalo invalidných, 30 prípadov skončilo úmrtím."--- John P Heptonstall
3. Ak aj bol prípad reakcie po očkovaní ohlásený, len zriedka sa ním niekto zaoberá, a ak predsa, zväčša sa odbije tvrdením, že medzi očkovaním a reakciou "neexistuje príčinná súvislosť". To v preklade znamená, "nevieme, akým mechanizmom by daná vakcína mohla spôsobiť danú reakciu, a teda ju nemohla spôsobiť."
Čarovnou formulkou o chýbajúcej príčinnej súvislosti je možné pohodlne "vyriešiť" aj prípady, keď smrť nastane do niekoľkých hodín po očkovaní.
Ďalšími možnosťami ako prípad zamiesť pod koberec je utopiť ho v kalných vodách štatistiky (pripustiť možnosť, ale poukázať na fakt, že jednotlivý prípad je štatisticky nepreukazný), prípadne súvislosť vyvrátiť "administratívnym výskumom", aký sa už prezentoval aj u nás, na prípadoch hlásených napr. MUDr. Štofkom
.
Administratívne dokazovanie
"BRATISLAVA 22. októbra 2002 (SITA) - Komplikácie u pacientov zaočkovaných proti chrípke s očkovaním nesúviseli. V tomto roku zaznamenali vo Fakultnej nemocnici v Bratislave tri prípady s komplikáciami, jeden človek im podľahol. Primár neurologickej kliniky Juraj Štofko ako príčinu komplikácií označil očkovanie proti chrípke. Ako však agentúru SITA informoval hlavný hygienik SR Ivan Rovný, po prešetrení komplikácií sa nedokázala žiadna súvislosť s očkovaním.Dvoch pacientov vo veku 62 a 63 rokov hospitalizovali jeden a pol a v druhom prípade päť mesiacov po očkovaní. Prijímali ich s diagnózou polyradikuloneuritída, teda zápal nervov. Tretia, 27-ročná pacientka, mala neuroboreliózu, ale v jej zdravotnej dokumentácii nebol záznam o očkovaní. Ako konštatoval I. Rovný, v zdravotnej dokumentácii lekári nezaznamenali žiadnu súvislosť medzi očkovaním a ochoreniami pacientov. Do dokumentov sa nedostalo ani podozrenie, že by mohlo ísť o neurologické komplikácie po očkovaní. 'Príslušný lekár ho ani nehlásil Štátnemu ústavu kontroly liečiv a Štátnemu zdravotnému ústavu hlavného mesta Bratislavy, aj keď mu to ukladajú zákony,' zdôraznil Rovný."
Komické na tejto správe je aj to, že sa používa ako dôkaz, že očkovanie proti chrípke je bezpečné, hoci správa naznačuje, že tzv. dokazovanie spočívalo v prehrabávaní sa v papieroch a nie v skutočnom zisťovaní súvislostí.
Na základe takto zhromaždených štatistík potom SZO skutočne môže tvrdiť, že vakcíny sú veľmi bezpečné. Žiaľ, každodenná realita mnohých rodičov presviedča, že tzv. veľmi zriedkavé reakcie nastávajú až podozrivo často. Klinická literatúra napríklad uvádza, že pravdepodobnosť vážnej reakcie po očkovaní DPT vakcínou je 1 ku 1 750, zatiaľ čo pravdepodobnosť úmrtia na čierny kašeľ (pertussis) je jedna ku niekoľkým miliónom.
V rovnakom roku rakúsky výskumník Dr. Gerhard Wiedermann z Inštitútu pre Environmentálnu Medicínu viedenskej univerzity vyhodnotil riziká a úžitok z pokračovania vo vakcinačnom programe proti čiernemu kašľu a dospel k záveru, že očkovanie proti čiernemu kašľu by malo byť ukončené. Jeho výskumný tím doporučil pokračovať len v DT vakcinácii (diftéria a tetanus) a podotkol, že napriek tomu, že po použití tejto vakcíny neboli v Rakúsku hlásené žiadne úmrtia, "pertussis (vakcína) vyvoláva mnoho ochorení, spôsobuje utrpenie a mnoho potenciálnych škôd."
SZO na svojej stránke prezentuje údaje z iného uhla - pravdepodobnosť úmrtia na čierny kašeľ (keď je človek už infikovaný) vyčísľuje na 1 ku 200 a v kolonke úmrtí po očkovaní DPT uvádza "žiadne neboli dokázané",
ignorujúc mnohé štúdie dokazujúce opak - napríklad štúdiu uverejnenú v American Journal of Epidemiology (1992), ktorá po analýze štatistík úmrtí dojčiat prichádza so záverom, že "v období troch dní, nasledujúcich po podaní DPT vakcíny je riziko SIDS (syndrómu náhleho úmrtia dojčiat) až 8-krát vyššie ako v bežnom období."
Je zrejmé, že niekto tu používa štatistiku veľmi účelovo
.
Prípad úmrtia po očkovaní DPT
Alex, syn Stevena a Nancy Hislop z Colorada USA, zomrel ako štvormesačný. Bolo to deň potom, ako v októbri 1992 dostal svoju druhú dávku DPT vakcíny. Matka Nancy mala podozrenie už pred očkovaním, keď jej pediater podal leták, ktorý tvrdil, že "neexistuje žiaden dôkaz o tom, že DPT spôsobuje SIDS (syndróm náhleho úmrtia dojčiat)". Leták si prečítala a rozmýšľala, prečo sa k tomu vlastne vyjadrujú, keď to nie je žiaden problém. Nasledujúci deň v škôlke, po prenikavom kriku a vysokej teplote, Alex zmodrel a umrel. Matka si spomína, "Doktorke som povedala: to je z toho očkovania. Ona mi povedala, 'Neexistuje žiaden dôkaz, je to SIDS.' Vo štvrtok máte zdravé dieťa a v piatok je mŕtve."Hislopovci podali žiadosť o kompenzáciu v rámci federálneho programu odškodňovania obetí vakcinácie (National Childhood Vaccination Injury Act). "Čo sme skutočne chceli, bolo, aby niekto povedal, 'Áno, toto sa stalo. SIDS je nezmysel... Môjho syna niečo zabilo a ja chcem vedieť, čo to bolo."
8. februára 1996, jej to federálny súd potvrdil. John F. Edwards, jeden zo súdnych poverencov pre prípady očkovania, priznal Hislopovcom kompenzáciu vo výške 250 000 dolárov potom, ako uznal svedectvo medického experta, že DPT vakcína vyvolala encefalitídu, ktorá spôsobila poškodenie mozgu a následnú smrť a označil ho za "veľmi presvedčivé".
"Je mi nevoľno, keď počujem o tom, že bábätká stále dostávajú celobunkovú DPT vakcínu," povedala Nancy Hislop. "Za to beriem na zodpovednosť najmä vládu, ktorá dovoľuje, aby sa farmaceutické spoločnosti hrali na Boha."
Zdá sa, že ubezpečovaniu o vysokej bezpečnosti neveria ani samotní lekári. Rôzne štúdie potvrdzujú, že veľká väčšina z nich sa očkovať odmieta, čo im však nebráni nanucovať očkovanie svojim pacientom .
Lekári odmietajú očkovanie proti ružienke
Podľa Journal of American Medical Association sa očkovaniu proti ružienke odmietlo podrobiť 78% lekárov a až 91% gynekológov. Pritom rubeola je nebezpečná najmä pre tehotné ženy, s ktorými gynekológovia denne prichádzajú do styku.Každoročné očkovanie proti chrípke - očkujú sa lekári a zdravotné sestry?
Poďla Associated Press (z 9.10.1997) sa proti chrípke neočkuje až 70% z nich.Niektorí z nich už ale prehliadli a napriek nepríjemným osobným dôsledkom sa snažia povedať pravdu - napríklad v decembri 1994, kanadská autorka bestselleru Lekárska Mafia (Medical Mafia), Guylaine Lanctot, M.D. pre Medical Post uviedla:
Niekomu môžu takéto vyhlásenia pripadať príliš radikálne, ale skúsme sa zamyslieť, akú má vyštudovaný lekár motiváciu k takýmto tvrdeniam? Je zrejmé, že výroky tohoto typu mu v jeho profesii veľa priaznivcov nezískajú a môže si nimi akurát tak narobiť problémy a zničiť si kariéru.
Na druhej strane stojí obrovský konflikt záujmov zo strany farmaceutických spoločností, ktoré sú finačne motivované, aby napriek hore dôkazov tvrdili, že vakcíny sú bezpečné.
Komu uveríte?